Portrét I.

Vitaj, nová dekáda.

Začiatkom roka sa o mňa jemne obtrela múza. Vo chvíli, keď som jej prítomnosť ucítila, vedela som, že ju chcem mať blízko. A tiež, že chcem využiť jej krátku návštevu čo najlepšie, nenechať ju ubzinknúť mi z duše bez rozlúčky. 

Mojim prvým počinom bolo začať pracovať na sérii autportrétov. Hlavnou ideou tejto série je každý mesiac vytvoriť autportrét, ktorým by som zobrazila veci, čo ma istým spôsobom definujú. Nesnažím sa vytvoriť žiadne umelecké veľdielo. Mojim plánom je si užiť to, čo mám rada - tvoriť, fotiť, kreatívne myslieť. Vytvoriť niečo, na čo budem rada spomínať, čo ma bude vedieť tak trochu previesť mojim životom a mojou hlavou. Nie je to dokonalé, vyšperkované, bez chýb. Som to ja.

Január - knihy.

Knihy ma sprevádzajú už od úplného malička. Nepamätám si, ktorá bola moja prvá prečítaná kniha, pamätám si však, ako som si ako 10-ročná zaumienila, že sa raz stanem spisovateľkou. V tom čase v mojej knižnici hlavné miesto zastávali Traja pátrači a Slávna päťka. Doma som si potom pri hrách vymýšľala rôzne záhady, ktoré som chcela riešiť, založila som si detektívnu kanceláriu a zaobstarala si kufrík s výbavou, ktorú by mal mať každý správny detektív. Obsahoval lupu, kriedu, svrbiaci prášok (ktorý som vyrobila z plodov kríka šípky), baterku, zápisník a pero, a k tomu kopu iných nevyhnutností.
Postupne som prešla k žánru fantasy, mojimi obľúbenými sériami boli Atramentový svet od Cornelie Funke, Odkaz dračích jazdcov od Chrisophera Paoliniho a Temné hmoty od Philipa Pullmana. Nemôžem nespomenúť tiež knihy ako Most do krajiny Terabithia, Endymion Spring, Harry Potter, Narnia. Všetky tieto knihy, a mnoho ďalších tohto žánru, mi umožnili snívať za hranice poznaného, unikať do snov, keď sa mi realita príliš nepozdávala. Vymyšľala som si potom vlastné svety, svoje malé kráľovstvá plné obrov, víl, kentaurov a všemožných rozprákových bytostí.
Nasledovala éra filozofie. Na strednej škole ma bavilo učiť sa o filozofoch, a tak som zablúdila ku knihám od Sartra, Nietzscheho, Schopenhauera. Postupne som objavovala i knihy vedcov, ktoré mali zaujímavé posolstvo, ako napríklad Jonathana Haidta a jeho Hypotézu šťastia, či Richarda Dawkinsa (Boží blud).
Počas vysokej školy som začala viac zabŕdať do svetovej beletrie a zaumienila som si prečítať všetky knihy zo zoznamu 100 najlepších noviel podľa Goodreads (priznávam, zatiaľ som na tom celkom biedne). Taktiež som podľahla čaru kníh od Harukiho Murakamiho, obľúbila si zbierky poviedok a fejtónov od Woodyho Allena. 

Od môjho nástupu na magisterské štúdium fikciu takmer úplne prestriedala faktografia a čítanie učebníc. Hoci ma štúdium a čítanie článkov a kapitol z učebníc nesmierne baví, predsalen dám občas rada prednosť knihám, ktoré ma prenesú do iných svetov. V poslednej dobe ma zaujal najmä autor André Aciman a jeho kniha Daj mi svoje meno, a tiež jej voľné pokračovanie Nájdi si ma. Mojim plánom na tento rok je sa prelúskať cez Remarqua, dať druhú šancu Steinbeckovi, znovuobjaviť Hemingwaya. Samozrejme však dávam priestor všetkým odporúčaniam od priateľov a knihám, ktoré do môjho života priplávajú bez predošlého ohlásenia.

Nie som si úplne istá, či ku kapitole 'Knihy' patrí aj písanie denníkov, no rada by som to k nej zahrnula. Dá sa o nich uvažovať tiež ako o knihách môjho života. Denník si píšem s prestávkami už takmer jedenásť rokov. Vždy som rada zachytávala myšlienky na papier a dodnes si užívam prevracať stránky z predošlých rokov a chvíľami sa strácať vo vlastnej minulosti. Svoj denník píšem vo forme automatického textu, neopisujem teda chronologicky to, čo sa mi počas dňa udialo, ale to, čo sa mi aktuálne odohráva vo vedomí. Tento spôsob mi vyhovuje najviac, pretože adekvátne odzrkadľuje svet, ktorý mám v hlave. 

Dá sa povedať, že knihy v mojom živote hrajú naozaj veľkú rolu. Mnoho ma učia, poskytujú útočisko, podnecujú premýšľať. Veľmi si cením, že som ku knihám vždy bola vedená, a že mám možnosť sa poľahky dostať k (takmer) všetkým titulom, na ktoré si spomeniem.  A hoci som už upustila od svojho dávneho sna stať sa spisovateľkou, písať pravdepodobne neprestanem nikdy :)

V nasledujúcich mesiacoch sa plánujem venovať tvoreniu ďalších portrétov. Každému z nich by som chcela venovať aspoň krátky článok tu na blogu, so stay tuned :)

 Fork*