Portrét VII.

 Augustový portrét. Hudba. Čistá láska.

Je pre mňa vždy výzva opísať, čo pre mňa hudba znamená a som si istá, že žiadne slová na to nebudú stačiť. Tvorí však obrovskú a dôležitú súčasť môjho života, a preto som ju zo série portétov nemohla vynechať.

Hudbou som bola obklopená od malička. Obaja moji rodičia radi spievajú, každý z nich hrá aspoň na jeden hudobný nástroj, a žiadna oslava či grilovačka u nás doma sa nezaobišla bez gitary a piesní nesúcich sa rozjareným večerným vzduchom.

Životom ma sprevádza niekoľko hudobných nástrojov. Prvým bol klavír, na ktorý som chodila do umeleckej školy, a ktorý som prvé štyri roky nemala ani trošku v láske :) Potom ale nastal zlom spôsobený najmä tým, že som mohla začať hrávať skladby, ktoré sa mi páčili - soundtrack z Pirátov z Karibiku, Amelie z Montmartru, rôzne jazzové skladby... Vtedy sa vo mne zrodila vášeň k hre na klavír, ktorá sa ma drží dodnes. Postupne som sa naučila amatérsky hrať i na gitaru a najnovším nástrojom v mojom repertoári je milované ukulele. Nemôžem o sebe povedať, že by som v hre na niektorý z týchto nástrojov bola expert, hrám, pretože mi to prináša nesmiernu radosť. Ďalšou kapitolou je pre mňa v hudbe spev, ktorý veľmi ľúbim a ktorý praktizujem dennodenne. Pomáha mi zbaviť sa stresu, príliš nepremýšľať, umožňuje mi strácať sa v texte a v melódií, zasnívať sa a podchvíľou zablúdiť vo vlastnej mysli.

Počúvanie hudby je pre mňa rovnako, ak nie viac dôležité ako jej hranie. Každý posluch je pre mňa intímny zážitok, najmä ak sa jedná o skladby od mojich obľúbených skladateľov, akými sú Max Richter, Ludovico Einaudi, Brian Crain, Dustin O'Halloran, Yann Tiersen, Clint Mansell,... Hudba zložená týmito úžasnými ľuďmi vo mne vzbudzuje nespočet druhov emócií, vytvára fiktívne príbehy či vymyšľa celé nové svety v mojej hlave.

Veľmi veľa spomienok mám naasociovaných na konkrétne skladby, a ich počúvanie ma dokáže vrátiť na miesta, k ľuďom a k pocitom, ktoré sa zdajú byť inokedy také vzdialené, no s hudbou sú odrazu tak blízko, takmer na dotyk končeka prstov, už sa len načiahnuť...

Neviem sa nabažiť toho, keď mi v niektoré momenty hudba dáva možnosť naplno prežiť danú chvíľu. Ak je to hudba vo filme, tak prežiť konkrétnu scénu, alebo ak mám hudbu v ušiach kedykoľvek počas dňa, tak častokrát vytvoriť aj z obyčajnej cesty vlakom dychberúci, dušu-zovierajúci zážitok. 

V mojom vzťahu k hudbe (či skôr s hudbou?) sú veci, pre ktoré sa ťažko hľadajú slová. No som si istá, že rozumiete, pretože verím, že každý z nás má v živote niečo, čo ho robí celým. A jadro týchto vecí, ku ktorým máme tak silné puto, sú pre zraky ostatných skryté.

Mňa robí celou hudba. 

P.S. Prikladám sem odkaz na skladbu, ktorá pre mňa mnoho znamená. V priebehu pár sekúnd ma prenesie na iné miesto, mimo realitu, a dovedie ma do hudobnej extázy. Bola tiež použitá v najlepšom filme, aký som doposiaľ videla.

Everything that is true is beautiful.

       Adel*